Európske sily za život sa spájajú 

 

Verejné vypočutie iniciatívy One of us – Jeden z nás

 

Priatelia života, dovoľujeme si poprosiť vás o podporu pokračujúcej iniciatívy:

Európska federácia za život a ľudskú dôstojnosť Jeden z nás

sa obracia na európskych odborníkov – lekárov, právnikov a politikov s výzvou, aby podporili Iniciatívu Jeden z 

Priatelia života, dovoľujeme si poprosiť vás o podporu pokračujúcej iniciatívy:

Na webovej stránke https://www.oneofusappeal.eu/sk/  nájdete link na podpis výzvy Európskej federácie za život a ľudskú dôstojnosť JEDEN Z NÁS  v 18 jazykoch EÚ, tentoraz adesovanej lekárom,zdravotníkom, právnikom a politikom.Vďaka za pomoc pri šírení linku, aby sa dostal na podpis k odborníkom v týchto oblastiach. Petíciu podporíte priamym kliknutím na stránku v slovenčine. Petíciu môžu podpisovať aj študenti daných odborov a politickí kandidáti do parlamentu Iniciatíva má za cieľ potvrdiť, že ľudské embryo si zasluhuje plný rešpekt ako každá iná bytosť, v čom sa  zhodujú komplementárne pohľady práva, medicíny i politiky. Jej cieľom je obmedziť financovanie etických programov, ktoré zahŕňajú zabíjanie ľudských embryí z prostriedkov EÚ.  Petíciu takmer dvoch miliónov občanov z roku 2012 Európska komisia zamietla, čo vnímame ako ohrozenie demokracie v Európe.Preto opätovne vyzývame autority v Bruseli, aby rešpektovali hlas občanov, osobitne odborníkov a iniciatívu detailne prerokovali. Slovensko vo Federácii JEDEN Z NÁS  zastupujú organizácie DONUM VITAE (koordinátorka Anna Kováčová) a FÓRUM ŽIVOTA (koordinátor Martin Gazdík), členom výkonného výboru Federácie One of Us je za Slovensko MUDr. M. Mikolášik.P.S. 12. 3. 2016 sa v Paríži koná slávnostné stretnutie Federácie JEDEN Z NáS (1500 účastníkov Európy s vyhodnotením osobnosti Európy za život.

 

V europarlamente v Bruseli bolo verejné vypočutie iniciatívy Jeden z nás
P:3, 11. 04. 2014 12:32, ZAH

Brusel 11. apríla (TK KBS) V Európskom parlamente v Bruseli sa 10. apríla uskutočnilo verejné vypočutie k úspešnej európskej občianskej iniciatíve Jeden z nás. Takmer dva milióny občanov EÚ v nej jasne vyjadrilo vôľu chrániť ľudský život od počatia, čo by malo znamenať zmenu súčasnej európskej legislatívy v dvoch ohľadoch: zastavenie európskeho financovania výskumu predpokladajúceho ničenie ľudských embryí a zastavenie poskytovania financií na vykonávanie potratov v rámci rozvojovej pomoci EÚ.

Vypočutie sa organizovalo súčasne s viacerými stálymi komisiami v spolupráci s reprezentantmi, ktorí iniciatívu organizovali. Petíciu Jeden z nás podporil najväčší počet občanov z doterajších EÚ iniciatív (uznaných bolo 1 721 626 podpisov), na Slovensku takmer 33 tisíc občanov, 97,5 % podpisov bolo uznaných ako platných.

V Európe doteraz prebehli tri občianske iniciatívy s cieľom demokratického zapojenia Európanov. Iniciatíva proti zneužívaniu embryí počtom prevýšila počtom ďalšie dve, a to Right2Water (právo na vodu) a zákaz pokusov na zvieratách. Do zbierania podpisov sa zapojilo 18 členských štátov (Rakúsko, Chorvátsko, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko). Európska komisia prijala 1 721 626 overených vyhlásení, ktoré požadujú, aby sa výskumy na embryách kontrolovali a schvaľovali vnútroštátnymi orgánmi členských štátov. Na Slovensku iniciatívu organizovali združenia DONUM VITAE a FÓRUM ŽIVOTA v spolupráci s europoslancami A. Záborskou a M. Mikolášikom.

Verejné vypočutie v EP 10. apríla prebiehalo v búrlivej atmosfére. Komitét One of us predložil dôvody petície Európskej komisii prostredníctvom prezidenta Gregora Puppincka, predseda občianskeho výboru Jeden z nás. Ako zdôraznil počas verejného vypočutia, toto je začiatok a nie koniec občianskeho boja za dôslednú ochranu ľudského života na pôde európskych inštitúcií. Vypočutia sa aktívne zúčastnili aj slovenskí europoslanci Miroslav Mikolášik a Anna Záborská, ktorí túto iniciatívu dlhodobo podporujú na Slovensku i v Bruseli. Na hearingu v Európskom parlamente sa zúčastnilo asi 500 osôb. Do diskusií sa zapojili viacerí pro-life europoslanci podporovanými pro-life organizáciami.

"Vo vypätej atmosfére nepriateľsky naladených predsedajúcich poslancov z Francúzska či Veľkej Británie sme argumentačne dokázali, že EÚ už ďalej nemôže byť vo svojej politike nekoherentná - na jednej strane hlásať právo každého človeka na život a na druhej strane financovať aktivity, ktoré ho zabíjajú. Verím, že spoločnými silami sa nám tento boj podarí vyhrať", zdôraznil Miroslav Mikolášik. "Povinnosťou Komisie je teraz vypracovať a predložiť návrh dodatku k finančným pravidlám EÚ, ktorý by výslovne zakázal financovať ničenie ľudských embryí. Ak by Komisia nekonala, dopustila by sa zneužitia svojich právomocí," vysvetlila europoslankyňa Anna Záborská.

Poslanci EP za život vyslovili vďačnosť koordinátorom a státisícom občanov za podporu petície. J. M. Oreja, španielsky poslanec EP a organizátor stretnutia v závere povedal, že samotní poslanci v súčasnej Európe bez aktívnej účasti verejnosti a pomoci aktivistov nemôžu účinne presadzovať kultúru života.

Po hearingu bola podpismi koordinátorov oficiálne odsúhlasená Federácia organizácií Európy za život. Podľa ďalšieho postupu sa má Európska komisia k tejto petícii vyjadriť do 28. mája.

TK KBS informovali Kancelárie Miroslava Mikolášika a Anny Záborskej a Anna Kováčová-Habovštiaková


Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk)https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140411029
 

 

Generálne zhromaždenie Federácie “ONE OF US” – JEDEN Z NÁS“ v Madride 28.-29. november 2014

Ak chce Európa prežiť, po „sprisahaní medicíny a práva v kauze nenarodeného života“ v 20. storočí by malo dôjsť k historickej zmene nasledujúcom 21. storočí. K „spojenectvu medicíny a práva v kauze uznania štatútu embrya“. V inom prípade - bez práva na život za každých okolností - stojí celý právny systém Európskeho spoločenstva na hlinených nohách. V konečnom dôsledku nebude schopný dať občanom záruku spravodlivosti a skutočného práva.

V Madride sa v dňoch 28. až 29. novembra 2014 konalo generálne zasadnutie Federácie “ONE OF US” – JEDEN Z NÁS“ založenej v septembri 2014 európskymi organizáciami, ktoré sa podieľali na zozbieraní 1,7 milióna podpisov rovnomennej iniciatívy proti zneužívaniu peňazí európskych daňových poplatníkov na výskumy na ľudských zárodkoch. Táto iniciatíva bola v júni 2014 zamietnutá Európskou komisiou. Stalo sa tak v posledný deň jej mandátu, napriek tomu, že sa jednalo o najdôležitejšiu petíciu v histórii európskych inštitúcií.

(Európska občianska iniciatíva vznikla ako nový nástroj participatívnej demokracie, aby predkladala do Európskej komisie legislatívu v záležitostiach, v ktorých má EÚ kompetencie a ktoré budú podporené podpismi najmenej milióna občanov EÚ z najmenej zo siedmich z 27 členských štátov).

Zakladajúce organizácie Federácie One Of Us napriek odmietnutiu iniciatívy Európskou komisiou pokračujú vo vzájomnej spolupráci na vytýčených cieľoch, na obrane kresťanských hodnôt a rodiny. V Madride sa stretli pod vedením jej hlavných iniciátorov a členov EP, talianskeho C. Cassiniho a španielskeho J. M. Oreju, za prítomnosti súčasných pro – life poslancov EP. Stretnutie Federácie bolo historickým krokom v oblasti ochrany života v Európe. Boli predložené stanovy Federácie “One of Us“, po čom nasledovala ratifikácia výkonného výboru, voľba výkonného predsedu Federácie G. Puppincka, jeho zástupcu a generálneho sekretára. C. Cassini predstavil akčný plán federácie na roky 2014-2015.

V programe bola tlačová konferencia pre španielske médiá, prednášky europoslancov a odborníkov, ako aj referáty členov Federácie. Portugalská poslankyňa EP Maria P. Neves informovala o etických perspektívach ochrany ľudského života v EP. Zasadnutiu zaslal svoj prejav aj poslanec EP Branislav Škripek.

Zástupcovia jednotlivých pro - life organizácií Európy predstavili po tlačovej besede predstavili svoje činnosti a plány. Prítomné boli: Alliance Vita - Francúzsko, Cidevida - Španielsko, CiViCa Španielsko, Diaconia - Romania, Donum Vitae – Slovensko, Fondation Pro Vida - Španielsko, Fondation Jérôme Lejeune - Francúzsko, Foro Español de la Familia, Fórum Života - Slovensko, Fundación CitizenGo! – Španielsko, Fundación Red Madre - Španielsko, Izbor za Zhivot Bulgaria, HazteOir.Org - Španielsko, Jeden z Nas Poľsko, The Life Institute – Írsko, Movimento per la Vita – Taliansko, Stichting Schreeuw om Leven – Holandsko, Stiftung Ja Zum Leben – Nemecko.

Slovensko bolo po predstavení činnosti dvoch organizácií - Donum Vitae a Fóra života - hodnotené ako veľmi aktívna krajina. Príspevky zaujali publikum tak historickým pohľadom na pro-life aktivity od pádu komunizmu, ako aj emotívnou prezentáciou myšlienok na videách s obrazmi protestov, novovzniknutej Aliancie za rodinu i Národného pochodu za život.

Prednášajúci sa zhodli v myšlienkach, že nestačí politický význam zákonov, ale je potrebné vzdelávanie a osobná konverzia. Kultúru života treba „expandovať“, šíriť v médiách a prenášať na politikov. Stojí to za námahu, lebo politika sa nemôže oddeliť od života, vzdelávania a výchovy. Ľudí treba účinne presviedčať, že život podľa morálnych princípov a spravodlivých zákonov naozaj stojí za to.

Carlo Cassini vytýčil hlavné línie činnosti Federácie ONE OF US na rok 2015. Prvým cieľom je zmapovanie situácie Európy ohľadom práva na život. Aktivity potrebujeme spájať, nie rozdrobovať, nutné sú tiež veľké masmediálne udalosti na národnej i medzinárodnej úrovni, verejné debaty a formácia, ako i podpora pochodov za život cez vzniknutú Federáciu. V každej krajine by sa malo v médiách čo najviac hovoriť o týchto udalostiach, o aktivitách ako petícia JEDEN Z NÁS, a týmto spôsobom posilňovať siete a spolupráca každej z európskych krajín.

 

Z hlavného prejavu europoslanca MUDr. M. Mikolášika a predsedu parlamentnej skupiny pre bioetiku:

„ Pohľad na dianie v Európe v oblasti kultúry života by nemal byť pesimistický, ale realistický. I v súčasnosti je v Európskom parlamente viacero poslancov zameraných na pro-life hodnoty, počtom sú však vo veľkej menšine. Pre zmenu zmýšľania, právneho postavenia nenarodeného dieťaťa a nakoniec i zákonov v prospech života je potrebné najprv vzdelávanie a zapojenie širokej verejnosti do diania. Samotní politici nestačia, potrebný je tlak zdola, formácia v zásadných otázkach o dôstojnosti ľudského života za každých okolností.

Ak sa Slovensko pokúsilo dať do ústavy fakt, že len jeden muž a jedna žena môžu utvoriť manželstvo, a ak bude tento stav ochránený, je to malý zázrak. Je tiež pozitívum, ak sa spájajú na obranu kresťanských hodnôt a rodiny krajiny ako Litva, Poľsko, Maďarsko, Chorvátsko alebo Španielsko. Musíme sa združovať, povzbudzovať a urobiť, čo je v našej moci. Veľkou pomocou poslancom bolo, keď Monsignor Piotr Mazurkievicz, terajší profesor na Waršavskej univerzite, zastupoval dikastérium v COMECE v Bruseli, kde organizoval politikov a pripravoval ich z pozície Cirkvi k navrhovaným správam ako „Estrella“, čím sa dosiahli žiadané výsledky v niektorých otázkach. Minulá vizita sv. Otca Františka v parlamente pripomenula návštevu Jána Pavla II. z roku 1988 v parlamente, ešte v časoch komunizmu. Je pre nás nádejné, ak aj vtedy, zakrátko po jeho návšteve, prišlo ku kolapsu režimu. Počas terajšej návštevy Sv. Otca všetci hovorili o sociálnych otázkach, emigrácii, pracovných miestach. Cítime rešpekt v týchto otázkach, potrebná je však širšia dimenzia, spravodlivosť voči celej ľudskej bytosti od jej počiatku. Musíme pretláčať naše postoje a poukazovať, že evidentne, mnohé rozhodnutia parlamentu nie sú ekonomické. Tieto postoje musíme účinne šíriť v médiách. Súčasnému sv. Otcovi v parlamente tlieskali jedenásťkrát. Je pokorný, jeho slová šli ľuďom do srdca. Treba angažovať mnoho ľudí dobrej vôle, aby sa zúčastňovali na voľbách a volili kandidátov pro – life ako zástupcov do parlamentu.

MUDr. Anna Kováčová

  MANŽELSKÁ  VERNOSŤ

 

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            

        Aké sú dnes najväčšie prekážky manželskej vernosti? A čo je to vôbec vernosť? Ako máme čeliť nedorozumeniam a manželským krízam? Sú diskusie túto tému aktuálne aj v našich kresťanských rodinách?

 

                Na prvý pohľad by sa nám mohlo zdať, že mnohými názormi na margo pojmu vernosť, sa v našich rodinách ani nemusíme zaoberať. Vieme, ako túto tému prezentujú médiá a na sledovanie seriálov o nevere ani nemáme čas. Počuli sme o toľkých tragédaich, ktoré sú výstrahou. "Cudzoložstvo, návod na použitie", bol film, ktorého réžisérka spáchala samovraždu. Možno sme aj čítali klasiku typu Anna Karenina, či Madame Bovary. A potom, poznáme štatistiky – napriek zdaniu, vernosť je hodnota, po ktorej mladí vyslovene túžia. Preto si nemyslíme, že by sme boli staromódni a že by verný muž mal vymiznúť z povrchu zeme ako sibírsky tiger alebo biela veľryba. Vernosť je krehká hodnota, ale nepatrí do antikvariátu.

        No aj medzi nami sú páry, kde to len navonok funguje výborne. Ba dosť často, manželia sobášení v kostole, pristupujúci ku sviatostiam, majú tiež problémy. Ba neraz sa stane, žiaľ, čoraz častejšie, dokonca sa zrazu rozvedú! Nad nejednou rodinou hrmia búrky, otriasajú ňou hrmavice, až uragány. Prečo i sama Biblia kladie otázku: "Kto nájde muža vskutku spoľahlivého?" (Prís. 20,6)

 

                Čo vedie najčastejšie k nevernosti? A čo je vôbec vernosť?

 

        Definícia v Slovníku spirituality uvádza: "Je to dispozícia vôle, jej slobodný súhlas, ktorým zostávame aktívne pripútaní k jednej osobe, napriek skúškam času a vonkajším prekážkam, ktoré by vôľu prirodzene viedli k zmene."

        Vonkajšie prekážky? Obranné mechanizmy slúžiace na ochranu manželskej vernosti sa dnes vytrácajú. Žijeme v dobe, ktorá vyzdvihuje rozdelené a znovu pospájané rodiny. Nevera sa hodnotí ako "záchrana dvojice". Za jediné kritérium sa považuje "opravdivý pocit". Hoci sa na hodnotu vernosti útočilo odjakživa,  hoci ju divadlo či literatúra aj kedysi zosmiešňovali, dnes je tu ďalšie zlo. Kardinál Suenens poukázal na to, že "tí, čo na vernosť útočili kedysi, ako napr. André Gide, sa vyhlasovali za amoralistov. No dnes sa tí, čo nás chcú zbaviť záväzku manželskej vernosti, dovolávajú dokonca morálky samotnej".

        "Ozajstná vernosť nikdy nie je celkom  vydobytá," hovoria manželia Stagnarovci, autori diela “Verné lásky.” Bez prestania treba o ňu bojovať. Manželskí poradcovia sa plne zhodujú v tom, že považujú za prvé úskalie vernosti ľudskú pýchu. Autor diela “Milovať znamená odpúšťať”, kňaz J. Marin, ktorý sprevádza manželské páry v kríze, hovorí, že “tajomstvom vernosti je pokora". Manželom radí, aby sa spoločne modlili a hľadali príčiny znechutenia. Tie sa môžu nájsť už čase prvých stretnutí, v čase zásnub, ako aj v prvom roku manželstva. Mali by spolu hovoriť o nevyjadrených vzájomných zraneniach, ktoré sa po rokoch dostávajú na povrch.

        Duchovný poradca, otec Denis Sonet pripomína, že od detstva nesieme v sebe túžbu po nádhernom splynutí s dokonalou bytosťou, ktorá by bola celkom naša,  úžasná,  ideálna a ktorá by nás, tak ako matka, nezištne milovala. Pre našu ľudskú krehkosť zostáva táto naša túžba často sklamaná. Len čo sa jeden z manželov cíti byť frustrovaný, a to na úrovni tela, ("nezhodujeme sa"), na úrovni srdca ("nepovie mi ani jedno nežné slovo"), na úrovni ducha ("s ňou si nemôžem podebatovať"), podvedome - alebo aj celkom vedome - bude hľadať niekoho, kto by mu túto túžbu naplnil. Je potrebné jasne si zadefinovať, ktorá z týchto túžob je v nás neuspokojená. A tiež je nesmierne dôležité pozorne vnímať požiadavky a neuspokojenosť partnera. (Od spomínaného autora je u nás k dispozícii český preklad knihy “Réussir notre couple” pod názvom "Dobrý partnerský vztah".)

        Ďalším úskalím manželskej vernosti je netolerantnosť k  partnerovej odlišnosti. M. Machino, autor knihy “Klamstvo vo dvojici” podčiarkuje nebezpečenstvo, ktorým je oneskorený objav, že partner je inakší. Nevieme prijímať odlišnosť druhého ako pozitívnu vec. Podľa špecialistov sa pevné a krívajúce manželstvá líšia práve schopnosťou vysporiadať sa so vzájomnou rozdielnosťou a následnými konfliktmi.

         "Manželský pár", hovorí otec Sonet, "je spojením od základov rozdielných osobností. Druhý má iné predstavy, iné reakcie. Láska je prispôsobovanie sa tomu druhému. A to je možné len prostredníctvom komunikácie. Priveľa začínajúcich dvojíc akoby nasadlo vďaka svojmu "áno" na lietajúci koberec. Myslia si, že vernosť je daná raz navždy týmto súhlasom. Vernosť nás však zaväzuje, aby sme sa neustále a po celý život navzájom prispôsobovali a zosúlaďovali, a brali pri tom do úvahy vývoj svojho partnera."

        Prof. Notarius (riaditeľ centra rodinnej psychológie na katolíckej univerzite vo Washingtone) upozorňuje na omyl  problematických párov, ktoré vidia vždy v druhom príčinu vlastnej nespokojnosti; nehľadajú ju nikdy v náhode alebo vo vonkajších okolnostiach, a tak nevedia vyjsť zo začarovaného kruhu negatívnych postojov.

        Taliansky psychiater a sexuológ Pasini vidí jednu z príčin lability vzťahu manželov v oddelení ich vlastného života od úlohy privádzať na svet deti, resp. mať početnú rodinu. Ovzdušie sebalásky zdôrazňujúce potreby jednotlivca, jeho sebarealizáciu a kariéru tiež často vedie k rozvodom.

Prof. Gottman zo  štátnej univerzity  vo Washingtone zasa kritizuje štyri osobitne škodlivé postoje, čo najčastejšie vedú k drámam: ostrá kritika, pohŕdanie, sebaobrana a zaujatosť sebou. Podľa tohto bádateľa tieto postoje jedného disponujú druhého z manželov k odchodu. Nazval ich štyrmi apokalyptickými jazdcami.

 Avšak aj samotná kríza môže byť pozitívnym javom. Sme krehké a konfliktogénne ľudské bytosti a aj celý náš život je akoby reťazou kríz. Kríza však môže byť zdrojom novej vitality, lepšej komunikácie. To, čo je pevné, neraz stojí len na tom, čo je ťažké. Krízy často vyplývajú z toho, že partneri neodpovedajú na vzájomné výzvy, na volania vyjadrujúce potrebu pozornosti, ocenenia, vypočutia, pochopenia, zmyslovej radosti, uspokojujúceho manželského vzťahu a pod. A sú to tiež volania o pomoc, výkriky trpiaceho partnera vyjadrené slzami, trucovaním, mlčanlivosťou, pomstychtivosťou, strachom, chorobou.

 V kresťanskom chápaní, sú však kríže a krízy predzvesťou vzkriesenia. A o tom nabudúce…

H. Kováčová

 

 

Manželská vernosť II.

 

                            Môže byť manželská kríza pozitívnym javom?

Ako ľudia sme bytosti neustále vystavované riziku vzájomných konfliktov. V živote sa dostávame do mnohých krízových situácií, ktoré sme nútení riešiť. Naopak, kríza môže byť zdrojom novej vitality, lepšej komunikácie. To, čo je pevné, je obyčajne postavené na tvrdých základoch.

V kresťanskom chápaní, “krízy” či “kríže” sú predzvesťou vzkriesenia. Manželské krízy neraz vyplývajú len z toho, že partneri neodpovedajú na vzájomné výzvy, na volania po potrebe pozornosti, ocenenia, vypočutia, pochopenia. Na výzvy manželského partnera po zmyslovej radosti, uspokojujúceho prístupu a pod. Krízy bývajú často volania o pomoc, výkriky trpiaceho partnera. Majú podobu sĺz, trucu, mlčanlivosti, chuti po pomste, sú strachom, obavou, možnože je v ich pozadí nejasné ochorenie. Neraz ústia do agresivity, zneužívania liekov, ba až k uchyľovaniu sa k nevhodným utišujúcim prostriedkom ako drogy, či najmä alkohol.

         Kríza však môže byť aj štartovacou plochou pre ďalší vzlet. Nikdy nedoceníme dôležitosť vzájomných rozhovorov a odpustenia. Manželský pár môže priam “umierať na ticho". Domáca scéna je vlastne výkrik partnera, ktorý chce toho druhého vytiahnuť von z uzamknutosti, zamĺknutosti. Chce ho prebrať z ticha, do ktorého sa skrýva za správami, novinami, televíziou. “Keby sa manželia vedeli rozprávať, bolo by omnoho menej utrpenia”, hovorí manželský poradca Jean Gauthier, ktorý považuje za najväčšieho nepriateľa vernosti ľahostajnosť. Práve tá manželstvo zabíja. Nevera v sexuálnej oblasti býva len dôsledok inej nevernosti.     Otázky vzájomnej komunikácie nájdeme dnes  rozobrané v početných dielach. (Dobre sú podané i v knihe švajčiarskeho psychiatra P. Tourniera Difficultés conjugales, slovenský preklad "Porozumenie v manželstve").

 

                               Problematická štyridsiatka

        Osobitná pozornosť patrí krízam v čase  štyridsiatky, kedy sa manželia dostávajú do širšieho kontextu tejto "tranzitnej fázy" života. Tá sa často prežíva ako krízové obdobie vlastného rastu, ako akési "druhé dospievanie". Partner cíti nepochopenie, pretože neraz nechápe ani sám seba. Symptomatické sú pocity osamotenosti, rozčarovania, vlastnej i manželovej obmedzenosti, pochybností, depresie, nedostatok sebadôvery, rozpoltenosť a znechutenie z doterajšej práce. Prítomná býva ľahostajnosť k životu, neujasnené perspektívy, povedomie smrti a podobne. Aj túto periódu treba akceptovať ako obdobie rastu, ako čas premeny k plnšej zrelosti.

        Pocity, o ktorých sme sa zmienili, bývajú príčinou zlopovestného "démona du midi" (túžby po dobrodružstvách života na poludnie života), ktorý je inými slovami známou “krízou štyridsiatnikov”. Prof. Gautier v týchto stavoch odporúča, aby sme naďalej dôverovali životu, aby sme v tichu a s rešpektom zostávali verný svojmu partnerovi. Vteda prichádza čas, aby sme si uvedomili, že nemáme očakávať to, čo nám partner  nemôže dať. Aby sme hľadali len to, čo môže dať iba Boh v Ježišovi: pokoj, lásku, vnútornú uzobranosť, schopnosť sebadarovania. Práve v našom vlastnom vnútri, kde zostáva Boh, treba hľadať našu najhlbšiu túžbu, ktorá nám dáva schopnosť žiť, hoci by sa aj všetko ostatné pominulo.

 

                               "A dvaja už budú jedno "

 

"...len treba vedieť, ktorým z tých dvoch," vtipne poznamenáva na margo výroku spisovateľ Bernard Shaw.

Manželskému  vzťahu vôbec neprospieva, ak sa manželia v úsilí o  vzájomnú “vernosť” obetujú natoľko, že potlačia vlastnú osobnosť, uhasia svoje vlastné impulzy, ak dajú celkom nabok svoje šľachetné ciele, alebo méty, ku ktorým ich predurčil charakter ich osobnosti.

Obľúbený manželský poradca a kňaz, autor mnohých výborných publikácií Denis Sonet nazýva tento jav "fagocytózou" manželského partnera (v biológii pod týmto pojmom rozumieme pohlcovanie jednej bunky, či baktérie druhou).

        Ak máme zostať verní svojmu partnerovi, najsamprv musíme zostať verní sami sebe. V hĺbke tu nejde len o naše momentálne pocity, ale o vernosť svojmu hlbokému "ja", tomu vnútornému a nemennému bytiu, ktoré sa pre výber partnera definitívne rozhodlo, a tak vytvorilo trvalý zväzok. Vernosť je cesta slobody, ktorú si denne vyberáme, najmä však vtedy, keď sa objaví niečo nečakané. Vernosť nás oslobodzuje od momentálnych chutí, od našich povrchných pocitov. Pripútava nás k tomu, čo je v nás hlboké a trváce. Vyžaduje napredovanie v pravde: "Pravda vás oslobodí". Je to postoj priehľadnosti srdca. “Kráčať spoločne neznačí zákonite kráčať tým istým krokom”, hovorí spisovateľka a matka rodiny Christine Ponsardová. V manželstve sme povolaní vzájomne sa posväcovať. Tu neexistuje jeden aspekt života, ktorým by bol náš život s Bohom a druhý aspekt, náš manželský život. Je tu len jeden život, život pre Boha v manželstve. Vieru nemôžeme prežívať tak, ako keby sme boli slobodní, bez manželského partnera, a práve to je vernosť. Povolanie každého z nás je jedinečné, a povolanie každého z dvoch partnerov takisto. Nemožno partnera kopírovať, napodobňovať ho, ani dovoľovať, aby len on udával všetkému tón podľa jeho vlastnej vôle. Rovnako nie je žiadúce všetko vnútorné vyjadrovať navonok, lebo duchovný život sa v hĺbke prežíva v samote a v mlčanlivosti, aj medzi manželmi. Úsilie o manželskú vernosť je výzvou rešpektovať a umožňovať duchovný pokrok  druhého z manželského páru bez  toho, aby sme ho chceli riadiť po svojom, alebo poznať ja to, čo je jednoducho “nesprostredkovateľné".

           

                      Aby sme vo vernosti vytrvali...

Priblížme si ešte niekoľko odporúčaní otca Soneta z knihy Réussir notre couple (Dobrý manželský vzťah). Práve tí manželia, ktorí žijú v dobrom vzájomnom vzťahu, by si mali dávať veľký pozor na nebezpečné zotrvávanie vo vlastnej intímnej uzavretosti. Mali by sa otvoriť aj iným. Svoj vlastný duchovný vývoj by mali stále konfrontovať vo vzájomných dialógoch. Lásku treba živiť ako oheň, prikladať naň malé polienka, a to stálou pozornosťou. Občas by si mali pripraviť vynaliezavé prekvapenia.     Manželskému partnerovi treba dopriať aj chvíle slobody, dať mu právo na jeho vlastnú existenciu. Slobodu by nemali hľadať mimo svojej vlastnej dvojice, ale práve v jej vnútri by sa mali cítiť slobodní. Vždy by si mali  nájsť čas pre seba, pekné chvíle by mali prežívať aj ako manželia sami, len v dvojici. Napokon, mali by byť otvorení radám, mali by sa vedieť poradiť s psychológom, s kňazom, s priateľom, s niekým tretím. A vždy je tu výzva bedliť, lebo láska sa uchováva v krehkých nádobách.

        Zotrvať vo vernosti môže byť problematickejšie v prípadoch, keď je naša vlastná identita nejakým spôsobom zranená. Máme však k dispozícii nadprirodzené prostriedky. Tajomstvom úspechu manželov je Božia prítomnosť medzi nimi. Boh nás stvoril na svoj obraz. Urobil z nás rodinnú bytosť na obraz svätej Trojice. Bez prestania nás pozýva vstupovať do dynamiky lásky, ktorá zjednocuje tieto tri Božské osoby.

        Ak majú manželia problémy, najlepšou terapiou je modlidba k Duchu Svätému. Zabudli sme na poklady milosti, ktoré dáva Cirkev osobám v nebezpečenstve, zabúdame na silu sviatosti manželstva. Tradícia cirkevných otcov, najmä sv. Jána Zlatoústeho, hovorí o "manželských Turícach" pri spoločnej modlitbe k Duchu Svätému. Boh si želá nadovšetko, aby mohol navštíviť svoj ľud! Môžeme sa spolu modliť aj v tichu, adorovať Pána, chváliť ho, odriekať desiatok, byť spolu na bohoslužbe. Milosti plynúce zo sviatosti manželstva treba “aktivovať”. A práve tie uzdravia naše rodiny. Do manželského života treba prijať Božskú lásku, v ktorej sa každá jedna z troch Božských Osôb prijíma a dáva..."                                                                    Na záver si pripomeňme myšlienky Jána Pavla II. rodinám počas návštevy v Saint-Anne d´Auray vo Francúzsku v septembri 1996: "Manželský život nie je nikdy bez skúšok. Prináša aj bolestné chvíle, kedy sa nám zdá, že láska sa vytráca a dôvera v druhého i v seba zlyháva. Manželia načerpajú silu v zjednotení sa s pocitmi Krista v noci Veľkého piatku. Mnohí zakúsili, ako prežitá skúška prispieva k očisteniu lásky. Manželia však budú prežívať aj intenzívne chvíle radosti, ktoré vyplývajú zo ich spojenia v láske a pripomínajú, že napriek  utrpeniu prichádza oslňujúce svetlo a konečné víťazstvo Veľkonočného rána. Sviatosť manželstva má tak paschálnu štruktúru.”

        Cestou odpúšťania môžeme opäť nadobudnúť sebadôveru a nastoliť vzájomné zjednotenie. Hodnotný manželský a rodinný život je možný len vďaka neprestajnému úsiliu o obrátenie sa a zriekanie sa vlastného egoizmu.

 

 

MUDr. Anna Kováčová, detská psychiatrička

(na podklade zdrojov z časopisu Famille Chrétienne)

Vyhľadávanie